Prešporský rodák a vedec Lenhošek

V prvej polovici 19. stor. pôsobili na lekárskej fakulte v  Pešti významné osobnosti, ktoré mali výrazný vplyv aj na oblasť farmaceutického štúdia Prešporský rodák, fyziológ Michal Ignác Lenhošek (Lenhossék).

Koncom štyridsiatych rokov 19. stor., čo sa dalo vzhľadom na meniacu sa vnútropolitickú situáciu predvídať, došlo k razantnej zmene vyučovacieho a skúšobného jazyka: klasickú latinčinu vystriedala maďarčina.

Narodil sa 11.mája 1773. Bol synom prešporského stolárskeho majstra. Jeho pôvodné priezvisko bolo Linoschegg. V  rodisku absolvoval štúdiá u jezuitov, medicínu začal študovať vo Viedni, ale dokončil ju v Pešti. Jeho maďarčina bol dosť chatrná, no ovládal latinčinu, ale lepšie svoj materinský jazyk, nemčinu. Čoskoro po získaní titulu bol zvolený za hlavného lekára Ostrihomskej župy. Dňa 29. novembra bol menovaný profesorom fyziológie a vyššej anatómie (histológie). V roku 1808 pokračoval v prednáškach na univerzite vo Viedni až do roku 1819. Bol zvolený za sudcu odvolacieho súdu Ostrihomu, Somogy a Pešti. Presťahoval sa do najvyšších kruhov

V  roku 1808 bol povýšený do šľachtického stavu, pohyboval sa v najvyšších spoločenských kruhoch, stal sa rodinným lekárom a priateľom grófa Štefana Széchényiho.

V roku 1823 mu bol udelený švédsky rád Wasa, bol členom viacerých vedeckých spoločností (St. Petersburg, Berlín, Göttingen, Neapol). Od roku 1825 pôsobil ako hlavný lekár (protomedicus Hungariae).

Jeho meno je spojené so zavedením povinného očkovania proti kiahňam. Súčasne pôsobil ako poradca kráľovského guvernéra, vedúceho lekárskych a chirurgických štúdií a prezident Lekárskej fakulty. Hral hlavnú úlohu v eradikácii epidémie cholery, ktorá zasiahla aj východné Slovensko a iniciovala tzv. cholerové povstanie v roku 1831. Okrem iných diel napísal aj prácu Taxa medicamentorum pro regno Hungariae (1829). Lenhossék pôsobil ako dekan univerzity dva akademické roky (1809/1810, 1815/1816) a raz ako rektor, v roku 1817/18.

Podobné články

Komentáre