Prvý vodovod v Prešporku

V druhej polovici 19. storočia mala Bratislava asi 50 000 obyvateľov a približne 1200 studní. Verejné studne a fontány už nestačili pokryť potrebu pitnej a úžitkovej vody. Myšlienkou postaviť definitívny celomestský vodovod a vybudovať vodáreň sa zaoberala mestská rada už od roku 1868.

V roku 1882 vykopala pražská firma C. Corté a spol. pokusnú studňu na ostrove Sihoť medzi Devínom a Bratislavou ako navrhovaný zdroj vody pre mesto. Voda mala veľmi priaznivé vlastnosti, preto v auguste 1884 začala výstavba vodovodu a vo februári 1886 bol vodovod uvedený do prevádzky.

Voda zo studne na ostrove Sihoť putovala cez rameno Dunaja do hlavnej čerpacej stanice v Karlovej Vsi a ďalej po dunajskom nábreží  až do mesta po Rybné námestie. Tam sa  potrubie rozvetvovalo na menšie zásobovacie potrubie, smerujúce do nižšie položených častí mesta a na tlakové potrubie, dodávajúce vodu do vodojemu na dnešnej  Mudroňovej ulici, vo výške viac ako sedemdesiat metrov nad Dunajom.  

Vodovodná sieť, ktorá merala vyše 37 kilometrov a na jej trase bolo takmer tristo verejnosti prístupných hydrantov, zásobovala pitnou vodou asi 17 500 obyvateľov Bratislavy. 

Vodárenský systém prvého bratislavského vodovodu predstavoval v danej dobe technologickú špičku, bol okrem iného vybavený parnými čerpadlami, elektrickou strojovňou, či modernými potrubnými technológiami. 

Vodáreň prevzala Rakúska vodárenská spoločnosť. Keďže podnik veľmi dobre prosperoval, rozhodla sa bratislavská mestská rada odkúpiť vodárenské zariadenie. To sa stalo 1. februára 1894, odkedy je vodáreň vo vlastníctve mesta Bratislavy. Kúpna cena bola 2 227 542,78 korún.

Po odkúpení mestom bola vodáreň organizačne spojená s mestskou plynárňou, s ktorou zotrvala v spoločnom mestskom podniku až do roku 1942. 

Zdroj: Vodárenské múzeum v Bratislave

Podobné články

Komentáre