1. V posledných komunálnych voľbách ste kandidovali na post primátorky. Zvíťazil ale kandidát s podporou Smeru. Ako hodnotíte prácu terajšieho primátora?
V záujme Bratislavy, hlavného mesta Slovenskej Republiky, by som bola veľmi rada, keby som dnes mala problém s kritikou činnosti pána primátora. Bohužiaľ, nevidím ani po skoro dvoch rokoch žiadne zaujímavé projekty, ktoré by Bratislavu zaradili medzi rozvíjajúce sa európske hlavné mestá a zakladali modernizačné tendencie, ktoré by aj v budúcnosti umožnili Bratislavčanom príjemne aktívny mestský a ekologicky udržateľný životný štýl. Prišli sme o možnosť využiť európske fondy a mať železničnú stanicu pod zemou, o možnosť spojiť Petržalku s mestom tunelom popod Dunaj; mesto si neváži ako susedná Viedeň 2000 ročnú históriu bratislavských vinohradov; mesto naďalej nemá urbanistickú víziu; južný obchvat, plán moderného „zeleného“cez Dunaj namiesto sovietskeho vojenského, ktorý tu máme od roku 1945, PKO už prestalo byť politicky atraktívnou témou pre pána Budaja a mohla by som pokračovať. A pretože tieto projekty presahujú jedno volebné obdobie, každá strata času postihuje ďalšie a ďalšie generácie Bratislavčanov. Pri voľbách primátora/primátorky, možno tieto projekty obyvateľov až tak nezaujali, ale sú rozhodujúce pre budúcu kvalitu života v meste. Určite viacej ako komfort pána Širokého, aby sa u nás v Bratislave cítil dobre.
2. Čo Vám v mestskej politike najviac chýba?
Mestská politika musí vychádzať z dlhodobej vízie rozvoja mesta. Ak ju nemáme a poslanci a ich kluby sa musia rozhodovať ad hoc pri riešení problémov, ich rozhodovanie celkom zákonite rieši len práve vzniknutý aktuálny malý problém. Jeho vyriešenie sa dokonca môže ukázať časom ako kontraproduktívne pre dlhodobý rozvoj mesta. Hovorí sa tomu aj systémové riešenia. Ale ak nemáte na verejnosti prediskutovanú a zastupiteľstvom odobrenú víziu rozvoja mesta, jasný urbanistický plán, o čom máte systémovo rozhodovať? Ruže rozdávané na MDŽ vám môžu pomôcť vyhrať voľby, ale to nemá nič spoločné so skutočným rozvojom slovenskej metropole.
3. Aký je Váš názor na ďalšie využitie Starej Tržnice?
Stará Tržnica bola vybudovaná na okraji starého mesta, kde končili prašné cesty, ktorými prichádzalo do mesta mäso, zelenina ovocie od roľníkov z blízkych dedín. Romantická vízia niektorých poslancov, že do centra slovenského hlavného mesta môžeme znovu po desaťročiach nečinnosti implantovať trh v duchu v začiatku 20. Storočia, je už len naozaj romantická. Kde by sme umiestnili parkovisko pre nákladné autá, najlepšie podzemné, parkovisko pre osobné autá, ktorými si ľudia prídu nakúpiť a okrem toho vis-a-vis je veľký obchodný dom s potravinami. A na ďalšom rohu iný. A dediny okolo Bratislavy sa zmenili na rezidenčné štvrte a záhrady a polia zanikli. Osobne podporujem iniciatívy mimovládnych zoskupení, ktoré by priestor naplnili svojou činnosťou. Ale vzdá sa vedenie mesta kreovania mestského priestoru? Chýba mi hlas primátora. Aká je jeho predstava? Prenechanie zodpovednosti za Starú tržnicu len na jednotlivých poslancov zastupiteľstva alebo MVO organizácie je unikanie od problému. Primátor musí povedať svoju predstavu a musí sa pokúsiť, aby jeho predstava zvíťazila v diskusii s poslancami. Ak na ňu rezignuje, nie je primátorom, je len človekom, ktorý sedí na tej stoličke. Chápem, ako politička, že je to výborná metóda, ako sa nevystaviť problémom a konfliktom, a prípad pána primátora dokazuje, že sa s tým dá dosť dobre politicky prežívať, ale problémy to nevyrieši a Bratislava sa bude ďalej rozvíjať živelne, bez vízie tak, ako si to budú želať jednotliví mecenáši SMERu. Kto vie , čo by na to povedali bývalí mestskí páni, ktorí vedeli naplánovať moderný bulvár (Štefánikovu ulicu), z ktorého sme my urobili výpadovku, Novú Dobu a mnohé iné projekty, ktoré nám nechali ako dôkaz, že mesto sa nemôže rozvíjať len tak, ako si kto uchmatne z mestského koláča.
Za rozhovor ďakuje Petržalský okrášľovací spolok.