Narodil sa 27. marca 1827 v Beckove v rodine mäsiara Juraja Ambru narodil syn Ján. Najskôr študoval na beckovskej evanjelickej škole, neskôr v Modre na evanjelickom gymnáziu, na gymnáziu v Trnave a v Šoproni, kde v roku 1846 zmaturoval. Pre zaujímavosť, bol konškolákom Dionýza Štúra.
Počas štúdia bol pokladníkom spolku slovenských študentov a prispieval do školského časopisu Věnec. Rozhodol sa stať lekárom. A tak medicínu študoval na lekárskej fakulte univerzity v Pešti a vo Viedni, kde v roku 1852 získal diplom z lekárstva, chirurgie a pôrodníctva. Stal sa praktikantom u prof. Ignáca Semmelweisa na pôrodníckom oddelení Všeobecnej nemocnice vo Viedni a stal sa stúpencom a propagátorom jeho náuky.
Nečakane oslepol na pravé oko následkom infekcie, ktorý dostal zo zápalu pri zákroku na rodičke. V roku 1855 sa stal asistentom na chirurgickej klinike prof. Balassu v Pešti.
Od roku 1856 pracoval ako praktický lekár v Kisújszállasi, kde pracoval až do roku 1870, kedy sa stal asistentom na pôrodníckej klinike v Budapešti.
Od roku 1873 bol primárom pôrodníckeho oddelenia Krajinskej nemocnice v Prešporku a riaditeľom školy pre pôrodné asistentky, kde sám prednášal. Túto prácu vykonával až do svojej smrti 15. mája 1890.
V roku 1868 na zjazde Uhorskej lekárskej spoločnosti v Egeri ho poverili vypracovaním návrhu opatrení na zníženie dojčenskej úmrtnosti, ktorá bola v Uhorsku jedna z najvyšších v Európe. Od vtedy sa medicínsky zameral na matku a dieťa. Spoločensko-sociálne korene vysokej úmrtnosti zmeniť nemohol, preto sa zameral na zlepšenie uhorského zdravotníctva.
Publikoval články, aj verejný list Ministerstvu zdravotníctva, aby zaviedol opatrenia podľa náuky MUDr. Semmelweisa. Žiadal zriadiť v nemocniciach samostatné pôrodnícke oddelenia a zavedenie odborného vzdelávania pre pôrodné asistentky. Výsledkom jeho iniciatívy bolo, že roku 1885 na dnešnej Zochovej ulici otvorili prvú modernú pôrodnicu v Uhorsku, prvú detskú nemocnicu, Ústav na výchovu pôrodných asistentiek a začali stavať útulok pre siroty.
MUDr. Ján Ambro je známy ako autor prvej slovenskej učebnice pre pôrodné asistentky – babice, ktorá vyšla v roku 1873 v Skalici pod názvom Kniha o pôrodníctve pre baby. Písal donemeckých, maďarských a slovenských novín a odborných lekárskych časopisov, pracoval prešporskom lekársko-prírodovednom spolku. Tu sa tiež oženil a mal s manželkou 5 detí. Jeho syn Zoltán bol tiež lekárom v Trenčíne.
Bol tiež členom Krajinskej zdravotnej rady.
Zomrel15.mája 1890 v Prešporku.