Učenie má byť hrou, to vedia mnohí. Predmet niekedy deti nebaví, no dobrý učiteľ vie deti zaujať a aj z neatraktívneho či ťažkého predmetu urobiť predmet zaujímavý. „Dejiny sa dajú vyučovať ako bifľovanie dátumov a udalostí, ale oveľa účinnejšie a lepšie, pestovať v deťoch lásku k histórii ako ku príbehom, legendám a udalostiam, ktoré formovali dnešok,“ povedala nám na margo projektu Oživené učebniceviceprimátorka pre kultúru, vzdelávanie a šport Iveta Plšeková.
A j s týmto cieľom, podnietitť v deťom lásku k histórii nášho mesta i pre uľahčenie procesu výučby pre učiteľov vznikol zaujímavý a jedinečný projekt v slovenskom prostredí. „Oživené učebnice“ už fungujú v Múzeu mesta Bratislavy s prvými piatimi neformálnymi vzdelávacími programami a publikáciami v novozaloženej edícii – „História v kocke“.
Autorka projektu PhDr. Beáta Husová a spoluautorka PaedDr. Martina Pavlikánová, PhD.oslovili na spoluprácu odborníkov z oblasti didakticko-historického a metodicko-pedagogického prostredia. Projekt zastrešuje a odporúča pre školy do pozornosti Štátny pedagogický ústav v Bratislave a Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave. V oblasti tvorby publikácií edície Hravá história tradične pokračovala úzka spolupráca s Vydavateľstvom BUVIK.
Jedným z bodov stratégie rozvoja múzeí a galérií na Slovensku je získať v priebehu realizácie projektu čo najväčšiu skupinu detí a mládeže, návštevníkov múzea v komunitnom zmysle, ale najmä pedagógov a žiakov pre záujem o dejiny Hlavného mesta SR, Bratislavy.
Čo sa teda deti môžu v múzeu naučiť?
V prvej fáze je zmapovaných 5 tém. Tri témy sa dotýkajú najmä 18. storočia: vláda Márie Terézie, unikátny Marquartov plán (1765), fungovaniu lekárnictva a liečenia. Dve témy siahajú do dejín staroveku – rímskej ríše a raného stredoveku – Slovanov. Témy neboli vybrané náhodne. Ich výber bol ohraničený vekom cieľovej skupiny (9. - 18. ročné deti, pričom úroveň realizácie programov, informácií a poznatkov sa prispôsobuje veku publika) a dostupnosťou archeologických nálezov a historických prameňov v zbierkach Múzea mesta Bratislavy a Archívu mesta Bratislavy.
V prvom rade musia školy prejaviť záujem a skontaktovať sa s múzeom, aby si dohodli termín vyučovania. Deti potom prídu s učiteľmi do múzea, kde sa odohráva výučba hravou formou, dozvedia sa niečo napr,.o Márii Terézii, či Rimanoch na našom území, vidia zbierkové nálezy v múzeu, dostanú dostatok informácií od historikov, archeológov a samozrejme, môžu sa pýtať, zisťovať a tak získavať trvalé poznatky. „V praxi totiž platí, že lepšie ako 100x počuť je raz vidieť a deti majú možnosť učiť sa v priestoroch múzea a vidieť to, o čom sa učia. Tieto vedomosti budú určite trvalejšie ako nabiflené fakty v triede,“ povedala nám na záver I.Plšeková