"Fašiangy, Turice, Veľká Noc ide...“ spieva sa v ľudovej piesni. Dnes, 7. januára, deň po Troch kráľoch začínajú fašiangy. Končia Popolcovou alebo tzv. škaredou stredou, v tomto roku 18. februára.
Slovo fašiang pochádza z nemeckého slova vast-schane, ktoré vo voľnom preklade znamená posledný nápoj. Symbolizovalo, že po ňom nastáva 40-dňový pôst pred Veľkou nocou, ktorý sa v minulosti bral veľmi vážne. Práve preto mali byť posledné fašiangové dni, "ostatky", dňami bujarej zábavy.
Podľa dĺžky fašiangového obdobia sa hovorilo o dlhých a krátkych fašiangoch. Žartovne sa hovorilo, že keď je krátky fašiang, vydajú sa aj škaredé dievčatá. V našom slovenskom prostredí to bolo dané aj roľníckou kultúrou. Hoci sa už gazdovia pripravovali na jarné práce, ešte nebolo veľa roboty, takže okrem priadok a páračiek bol čas aj na svadby. Trvali dlhšie ako dnes a bola to slávnosť nielen rodiny, ale celej dediny.
Toto obdobie poznali aj východní Slovania, u ktorých sa slávili v podobe "maslenice". Už názov hovorí, že to bolo obdobie bohaté na kalorické jedlá, pretože pred pôstom sa bolo treba poriadne najesť. Naši predkovia žili a stravovali sa veľmi striedmo, ale počas fašiangov bolo dovolené sa dobre prejesť. Tradičnými jedlami boli fánky, šišky, pampúchy, záviny a rôzne zabíjačkové špeciality.
V mnohých slovenských dedinách sa konali fašiangové sprievody v maskách,
V prvej polovici 20. storočia k maskám pribudol aj vojak so šabľou a práve na túto šabľu napichovali gazdiné potravinové podarúnky pre masky. Každá obec má svoje tradičné vinšovačky a masky na dvore domu nikdy nezabudli domácich vyzvŕtať. V sprievode nechýbal ani ľudový zabávač, ktorý zábave udával tempo.
Fašiangové obchôdzky, zábavy a veselice vrcholili na spoločnej veselici v krčme.
V súčasnosti sú však ľudové zvyky na ústupe a väčšiu tradíciu majú plesy a bály.
Zdroj: TASR