Svetová slepecká únia vyhlásila v roku 2001 dátum narodenia Louisa Brailla (nar. 1809) za Svetový Braillov deň.
Francúzsky tvorca celosvetovo uznaného slepeckého písma sa začal zaoberať myšlienkou systému písma pre slepých už ako 12-ročný, pričom prvá verzia písma bola zhotovená v roku 1929.
Braille pritom vychádzal zo systému zvukov, ktorý používala francúzska armáda na komunikáciu v noci. Louis Braille upravil, zjednodušil a systematizoval už existujúce dvanásťbodové písmo Charlesa Barbiera, dôstojníka francúzskej armády. Braillovo bodové písmo sa „ujalo“ až o niekoľko rokov po jeho smrti.
Mal 3 a pol roka keď nešťastnou náhodou prišiel o zrak. Hral sa v dielni svojho otca, poranil si ostrím nástrojom pravé oko a spôsobil si prudké krvácanie. V tých časoch medicína nedisponovala silnými antibiotikami, a antiseptikami, ktoré sa teraz používajú a napriek starostlivosti, ktorá sa dieťaťu venovala, infekcia sa čoskoro rozšírila na druhé oko a Louis celkom stratil zrak.
Louis bol neustále obklopený láskou všetkých členov rodiny, ktorí mu trpezlivo a presne popisovali okolie, učili ho poznávať pomocou hmatu alebo čuchu predmety, ľudí, rastliny aj zvieratá.
L. Braille sa stal žiakom Národného ústavu pre mladých slepcov v Paríži v roku 1819. Vtedajší riaditeľ ústavu Dr. Pignier o Braillovi píše: "Bol nadaný veľkými schopnosťami, vysokou inteligenciou a hlavne prednosťami myslenia. Svojimi pokrokmi a úspechmi v štúdiu sa čoskoro odlišoval od ostatných žiakov." Treba dodať, že bol manuálne veľmi zručný. Bol aj hudobne nadaný. Pignier zachoval zoznam odmien a pochvál, ktorých sa Braillovi dostalo v rokoch 1820 až 1828. Nachádzame tam jeho meno medzi prvými žiakmi vo vypletaní stoličiek, vo výrobe domácich papúč z odstrižkov súkna, v gramatike, v dejepise, v zemepise atď. Pri tomto pestrom výpočte vyučovacích predmetov nás azda neprekvapí všestrannosť Braillovích schopností ako skôr to, čo všetko sa žiaci parížskeho ústavu učili. Braill sa nakoniec stal učiteľom.
V roku 1829 vydal metodickú pomôcku Postup pri písaní atď. pre potreby slepcov, v ktorej predstavil vlastné slepecké písmo, ktoré sa vyznačovalo tým, že bolo oveľa jednoduchšie než tie predošlé. Dnes sa používa po celom svete, a to aj pre texty písané azbukou, arabským, čínskym písmom a pod.
Prvou knihou napísanou v tomto písme sa stali trojzväzkové Dejiny Francúzska. V roku 1844 nevidiaci na celom svete uznali Braillovo písmo za svoje.